Naši užívatelia

• Uvodné informácie 

• Mesto Čadca sa nachádza v severozápadnej časti Slovenska, v severnej časti regiónu Kysuce a je vstupnou bránou na Slovensko z Českej republiky a Poľska. Výhodná poloha mesta na križovatke medzinárodných ciest zabezpečila prepojenie s hlavnými priemyselnými a obchodnými centrami v strednej Európe.

  Prvá písomná zmienka o meste je z roku 1565. V roku 1778 kráľovná Mária Terézia povýšila obec Čadca na mestečko s právom konať štyri výročné jarmoky. Ďalším dôležitým dňom v histórii mesta i celého národa bol 4. december 1848, kedy počas tzv. zimného ťaženia slovenských dobrovoľníkov bojujúcich za slobodu národa, bola Čadca politickým a vojenským centrom slovenského povstania. 6. decembra vydala Slovenská národná rada v Čadci výzvu k slovenskému národu, v ktorej vysvetlila svoje ciele a požiadavky na podporu boja proti maďarskému útlaku a vyzvala obyvateľstvo k vstupu do slovenského dobrovoľníckeho zboru. Mesto sa takto stalo, hoci iba na pár dní, hlavným mestom oslobodzovaného Slovenska. Túto historickú udalosť pripomína dnes pamätník na Námestí slobody.

  V súčasnosti je Čadca okresné mesto s rozlohou 57 km2, ktoré patrí do Žilinského kraja. Počtom obyvateľov (cca 27000) sa mesto zaraďuje medzi stredne veľké mestá Slovenska. Slovenská národnosť tvorí väčšinu obyvateľov mesta.

  Prehľad o vývine počtu obyvateľov v jednotlivých rokoch

  	1869	1921	1950	1991	2001
  Počet obyvateľov	4456	6850	8595	25183	26699

  Mesto leží na brehoch rieky Kysuca a jej prítokov (Čierňanka, Milošovský, Čadecký a Bukovský potok, Rieka)  v nadmorskej výške 415 m n. m. a obklopujú ho rozsiahle pohoria Kysucké Beskydy, Javorníky, Turzovská vrchovina.

  Čadca sa nachádza v mierne teplej oblasti s dostatkom zrážok, ktoré sú pomerne rovnomerne rozložené počas celého roka. Najväčšiu časť územia zaberajú sekundárne smrečiny.

  Mesto Čadca sa nachádza v blízkosti CHKO Kysuce a jeho bohatstvo spočíva v okolitej prírode, zaujímavých horských scenériách a krásnych tichých lesoch. Domáci obyvatelia ako aj návštevníci môžu využívať okolité pohoria na turistiku, cykloturistiku i lyžovanie.

  Mesto Čadca a región Kysuce ponúkajú ich návštevníkom veľa. Príďte sa presvedčiť a navštívte nás!

• História mesta
• Mesto Čadca patrí do skupiny miest, ktoré vznikali postupne, prirodzeným vývojom z malých osád. V tomto prípade vznik súvisí s valašským osídľovaním Kysúc, ktoré prebiehalo najintenzívnejšie v 16. storočí. Valasi prichádzali do tohto kraja zo severu a z východu spočiatku živelne, neskôr tu boli privolávaní zemepánmi, ktorí takto získavali zdroj nových príjmov. Valasi boli na  6 - 20 rokov oslobodení od poddanských povinností, no po uplynutí tejto lehoty museli odvádzať panstvu časť svojej produkcie (takzvaný dvadsiatok), drevo z lesa a  mali aj strážnu službu. Horské kraje boli síce chudobné na ornú pôdu, ale bohaté na drevo a pasienky, vhodné na chov dobytka, hlavne oviec. Pôdu na pasienky získavali rúbaním a klčovaním lesov. Drevo používali na stavbu obydlí, alebo ho na pltiach po vode prepravovali k panským sídlam. Na klčoviskách začali aj s pestovaním poľnohospodárskych plodín. Takto sa dočasné sídla - salaše časom menili na trvalé obydlia.

• Územie v okolí terajšej Čadce patrilo v tom čase do chotára obce Krásno, ktorá bola majetkom Strečianskeho panstva. Valasi tu osídľovali aj Budatínske panstvo, kvôli čomu dochádzalo medzi nimi k dlhotrvajúcim majetkovým sporom. O tento priestor sa zaujímali aj zemepáni z Tešínska a Źyviecka, pretože v tom čase nebola ešte ustálená hranica medzi Slovenskom (začleneným do Uhorska), susedným Sliezskom a Poľskom. Proti prenikaniu valachov a iných nežiadúcich živlov zo slovenskej strany do Tešínskeho kniežatsva boli dokonca na hranici v blízkosti Jablunkovského priesmyku vybudované opevnenia - šance.

  K sporom dochádzalo nielen medzi majiteľmi panstiev, ale aj medzi osadníkmi. V zázname o riešení takého sporu v roku 1565 sa spomína "dorf Tzaczka". Tento záznam sa považuje za prvý písomný doklad o existencii Čadce. Názov sídla súvisí pravdepodobne so spôsobom získavania voľných plôch na pašu a neskôr i na pestovanie plodín. Tieto plochy sa získavali vypaľovaním (žiarením) rúbanísk, pri ktorom vznikal v slabo prevetrávaných dolinách dym, drevo čadilo, čo mohlo dať základ názvu Čadca. Tento názor potvrdzujú aj ďalšie miestne názvy Žarec, Čadečka, Horelica, ba i názov susednej obce Oščadnica. Zaujímavý je aj vývoj transkripcie tohoto názvu. V rôznych historických listinách sa stretávame s pomenovaním Chatcha, Czacza, Szattcza, Chatcza, Čatca, Czača. Do dnešnej podoby sa ustálil až po roku 1918.

  Počet obyvateľov Čadce sa z roka na rok zvyšoval. V roku 1676, bola už v Čadci založená rímsko - katolícka farnosť a postavený bol aj prvý (drevený) kostol, zasvätený svätému Bartolomejovi. Postava tohoto svätca bola neskôr pojatá do mestského erbu. Čadca sa takto stala cirkevným strediskom horných Kysúc.

  V 17. storočí sa rozvinula ďalšia forma osídľovania - kopaničiarska. Zemepáni prideľovali osadníkom pásy zeme (spravidla od rieky po okraj chotára) zvané zárubky. Týmto spôsobom sa osídľovali okolité obce a aj odľahlejšie časti chotára Čadce. Obec takto postupne získavala dvojaký charakter: ústredie plnilo isté mestské funkcie (remeslá, obchod), zatiaľ čo na osadách prevládala poľnohospodárska činnosť. Toto delenie osídlenia sa zachovalo podnes, pravdaže vo veľmi pozmenenej podobe.

  Začiatkom 18. storočia tu zriadili pobočku žilinskej poštovej stanice. V rokoch 1734 - 35 bol vybudovaný terajší kostol sv. Bartolomeja. V roku 1751 sa po prvýkrát spomína škola.

  V roku 1773, keď sa ustálili hranice medzi Uhorskom a Sliezskom. Čadca sa v tom čase stala strediskom kysuckého dištriktu Strečianskeho panstva, čo podnietilo jej hospodársky vzostup. V tom čase sa tu začali konať týždenné trhy.

  Dôležitý dátum v histórii Čadce je 9. január 1778, keď kráľovná Mária Terézia povýšila obec "Csatza" na mestečko (oppidum) s právom konať štyri výročné jarmoky. Povýšenie Čadce na mestečko malo blahodarný vplyv na jeho hospodárky i demografický rozvoj.

  4. december 1848 sa stal ďalším dôležitým medzníkom v histórii mesta, keď v rámci druhého tzv. zimného ťaženia obsadili cisárske vojská spolu so slovenskými dobrovoľníkmi Čadcu. Spolu s nimi prišli do mesta vodcovia Slovenského povstania Ľudovít Štúr a Jozef Miloslav Hurban a vojenskí velitelia povstalcov F. Zach, a B. Bloudek.  6. decembra vydala Slovenská národná rada v Čadci výzvu k slovenskému národu, v ktorej vysvetlila svoje ciele a požiadavky na podporu boja proti maďarskému útlaku a vyzvala obyvateľstvo k vstupu do slovenského dobrovoľníckeho zboru. Prihlásilo sa 30 dobrovoľníkov. Mesto sa takto stalo - hoci iba na pár dní - hlavným mestom oslobodzovaného Slovenska. Túto historickú udalosť pripomína dnes pamätník na námestí Slobody.

• Pamiatky v meste a v okolí

• Pamätník SNR 1848

  Je umiestnený na Námestí slobody pred bránou, vchodom do kostola sv. Bartolomeja. Označuje miesto bývalej fary, v ktorej začiatkom decembra 1848 sídlili predstavitelia SNR (Ľ. Štúr, J. M. Hurban a vojenskí velitelia povstania) počas tzv. zimného ťaženia slovenských dobrovoľníkov bojujúcich za slobodu slovenského národa. Vodcovia povstania tu vydali „Výzvu k národu slovenskému“. K bojovníkom sa v Čadci pridalo 30 dobrovoľníkov. Na bývalej fare bola umiestnená pamätná tabuľa, ktorá bola po likvidácii fary kvôli výstavbe obchodného domu premiestnená na pomník. V roku 1998, pri 150. výročí Slovenského povstania 1848, bol celý areál zrekonštruovaný. Autorom pamätného reliéfu je sochár Vojtech Ihriský.

•  

  Budova mestského domu

  V júli 1930 sa obecné zastupiteľstvo rozhodlo vybudovať nový obecný dom. V tom období bol práve na predaj dom, nazývaný podľa jeho pôvodnej funkcie „mýto“, ktorý bol vo vlastníctve F. Braunerovej. Mesto sa rozhodlo tento dom odkúpiť, zbúrať a na jeho mieste postaviť nový obecný dom, v ktorom by sa umiestnili viaceré úrady – poštový, štátny, mernický, berný, dôchodkovej kontroly a prípadne aj obecný úrad. Dovtedajší obecný dom by sa určil na sociálne účely.

  Po dlhších prieťahoch majiteľka predala dom za sumu 500.000 Kč. Vypracovaním projektu a  rozpočtu nového obecného domu bol poverený žilinský architekt Z. Wertheimer, ktorý mal nad budovaným domom aj stavebný dozor. Zbúranie mýta a odvoz materiálu bolo za sumu 20.000 korún zadané podnikateľovi A. Haasovi. Stavba obecného domu bola zadaná firme Nekvasil Praha, filiálka Bratislava. Na jeho výstavbu si mesto vzalo pôžičku v mestskej sporiteľni v Žiline.

  Samotná stavba začala v roku 1931, dobudovaná bola v roku 1932. Nová budova obecného domu (terajší Mestský dom) bola postavená ako trojpodlažná, symetricky riešená rohová dispozícia má o 2 podlažia prevýšený stredný rizalit s podlubím, vertikálne pôsobenie rizalitu zdôrazňujú lizény a hodinová veža v osi kompozície. Po dobudovaní sa tam umiestnili úrady – obecný, berný, katastrálny, mernický, dôchodková kontrola, pošta, konzumné družstvo Budúcnosť, mäsiar Kubica, obchodník Brichta, obuvník Jurčacko, prenajaté boli aj miestnosti určené na byty. Nakoniec sa prenajali aj priestory pre hostinec.

  Pamätná tabuľa Petra Jilemnického

  Je umiestnená na budove základnej školy na ulici A. Hlinku. Pripomína pôsobenie tohto spisovateľa na Kysuciach v rokoch 1924-1927, ktoré ho inšpirovalo k napísaniu románov „Víťazný pád“ a „Pole neorané" a k poviedkovej a publicistickej tvorbe s námetmi Kysúc. Viaceré z týchto diel boli sfilmované. Spisovateľ mal i pomník pri Dome kultúry, ktorý však bol v roku 1990 odstránený. V ďalšom jeho pôsobisku na osadovej škole Svrčinovec Závršie bola jeho pamätná izba tiež zrušená.)

  Skalné gule v Milošovej – Megoňkách

  Výskyt pieskovcových skalných gúľ v tejto lokalite bol objavený v roku 1988 pri ťažbe kameňa v lome Padyšák. V pieskovcových vrstvách sa nachádzajú kamenné gule o priemere až do 3 m. Viaceré z nich, ktoré boli priamo v kameňolome, boli následne odvezené na rôzne miesta (Lesostav Oščadnica – nižný koniec, Považské múzeum – prírodovedná expozícia Krasňany) a jedna je osadená i v partnerskom meste Čadca – v poľskej Toruni. V súčasnosti sú priamo v lome iba pozostatky týchto gúľ, viaceré sa nachádzajú na vonkajšej strane lomu.

  Ako sa tam dostanete: Autobusom na konečnú stanicu MHD č. 4 Čadca – Milošová, odtiaľ asi 300 m vpravo ku kameňolomu.

  Bukovský minerálny prameň

  Nachádza sa v údolí Bukovského potoka asi 2 km od jeho ústia do Kysuce. Výver je upravený v kamennom múre na ľavej strane cesty vedúcej údolím k záhradkárskej osade. Voda je slabo mineralizovaná, síričitá (vajcovka).

  Ako sa tam dostanete: Z centra mesta, od mestského domu pešo (cca 20 min.). Cestou k tomuto prameňu, na začiatku osady Bukov, je upravený prírodný prameň pri tamojšej kaplnke.

  Vojtovský minerálny prameň

  Má dva vývery. Oba sa nachádzajú v lesnom poraste v doline potoka Rieka. Sú to síričité pramene (vajcovky), čo je typickým javom flyšového pásma.

  Ako sa tam dostanete: Prvý sa nachádza asi 500 m od konečnej zastávky MHD Čadca – Vojty vľavo od cesty vedúcej proti prúdu spomenutého potoka v stráni lesného porastu, druhý je asi o 1 km ďalej proti prúdu potoka a je upravený – zastrešený. Turistický chodník je značený

•  
• Symboly mesta

• Erb mesta

  Najnovší erb Čadce má štiepený štít. V prvom zelenom poli je strieborné trojvršie. Zo stredného vrchu vyrastá, podľa želania mesta, strieborný ihličnatý strom, z dvoch krajných vrchov dva strieborné listnaté stromy. V druhom červenom poli je sv. Bartolomej v zlatom rúchu, so zlatou gloriolou okolo hlavy a so zlatým nožom v pravej ruke.

  Na najstaršom známom pečatidle z roku 1734 Čadca použila symbol, ktorým upozorňovala na svoje lesné bohatstvo. Zo stredného vrchu trojvršia vyrastá ihličnatá sadenička, z obidvoch bočných vrchov jeden listnatý strom. Kruhopis, v ktorom sa v slove "sigilvm" použilo písmeno V na miesto U dokazuje, že pečatidlo obce z roku 1734 malo staršiu predlohu. Jej vznik môžeme očakávať už v 16. storočí. Pre symboliku Čadce je medzníkom rok 1735 – vznik tunajšieho farského kostola. Zasvätili ho sv. Bartolomejovi a to spôsobilo, že od 18. storočia Čadca začala ako svoj znak používať postavu patróna farského kostola. Sv. Bartolomej teda vylúčil z používania pôvodný znak, ktorý upozorňoval na lesné hospodárstvo v obci.

  Ďalším medzníkom v symbolike Čadce je rok 1918. V novom pečatidle je vyrytý štiepený štít. V prvom poli je zobrazený pôvodný erb Čadce – na trojvrší tri stromy a v druhom poli mladší symbol Čadce sv. Bartolomej.

  Zástava mesta

  Vlajka mesta je bielo-zeleno štvrtená. Pomer strán je 2:3 a je ukončená zostrihom siahajúcim do jednej tretiny jej dĺžky.

•  
•  
•  
•